Srpen 2012

The bitterness of one who´s left alone

14. srpna 2012 v 18:18 | Lu |  in my mind, in my head
- Som tak strašne znechutená. Celé prázdniny som doma. CELÉ. A keď mám niekam ísť, tak ma rodina zahŕňa strašnými predstavami o tom, čo všetko by sa mi mohlo stať... Ja NEMÁM 5 rokov. Je to zvláštne, ale som FAKT dospelá. Prečo by som nemohla spraviť niečo aj na (skoro) vlastnú päsť? Ja chápem, že sa boja. Ale... (už nemám argumenty, končím s touto témou).

- Prečítala som ďalšiu skvelú knihu! Nikdy som nemala rada romány, ale táto ma chytila za srdce.

- Zvláštne. Keď umrela S., písala mi aj M. aj I. OBE plakali, pritom ju vôbec nepoznali a OBOM sa s ňou snívalo...

- Tak pochmúrnu náladu akú mám dnes som snáď ešte ani nemala. Aj plač je lepší. Všetko je lepšie ako to, keď upadnete do letargie. Keby ma to len chcelo prejsť.

- Idem si dať ušiť šaty na Stužkovú. Dúfam, že hlavná aktérka bude súhlasiť.

- Rozmýšľam, že darujem svoje veci na charitu. Asi im prihodím aj tričko Nightwish. (pred pár rokmi by som sa za takéto vyhlásenie vyfackala, až by som menila farbu
z modrej na fialovú )

- Odpisujem sa. Vraciam sa k svojej dnešnej činnosti. Ľahnem si a budem sa pozerať na stenu oproti. Je to najzábavnejšia aktivita a človek sa ani nenudí.



"Ach, taká mladá a bez chuti do života!"
Starká, akoby som ťa počula!

Welcome back...

10. srpna 2012 v 17:21 | Lu |  in my mind, in my head
Hih ^__^

Tak ja vás vítam na mieste, ktoré nový článok nevidelo už pekných pár rokov. Nachádzala som sa tam, kde ani ja sama netuším. Isté je len to, že pár mesiacov som prežívala na krásnom blogspote. Akurát.. znovu som zatúžila po blogu.cz.
Tak som tu. Dúfam, že sem niekto občas zavíta, aj keď pochybujem, že zo starých bloggerov toto miesto ešte niekto čo i len obchádza.

Viete, že som mala ešte jeden blog po tomto? A sama seba sa pýtam, prečo som sa nevrátila práve tam. Zistila som, že toto miesto je plné spomienok od ktorých som sa chcela odpútať... Ale nemôžem. Som to ja - aj so svojimi puberťáckymi názormi a metalovou minulosťou. Mnoho krásnych spomienok na Hviezdičku a vlastne aj na všetko. Moju školu, seba.
Nesmiem utekať pred minulosťou, nesmiem sa snažiť zabudnúť. Jediné, čo musím urobiť, je vyrovnať sa s tým.